Gymnastický dres

Gymnastický dres je druh športového odevu z elastickej látky, ktorý prilieha k postave a necháva nohy odhalené. Široko sa využíva v choreografii, športovej a modernej gymnastike, akrobacii, pri aerobiku, skokoch na trampolíne, krasokorčuľovaní. Používa sa ako bežný odev pri tréningoch a skúškach, ale aj pri vystúpeniach na scéne a súťažiach.

 

Gymnastické a baletné dresy sa šijú z pevných elastických látok, ktoré sa dobre rozťahujú a zabezpečujú tým tesné priliehanie k postave, napríklad z trikotáže, biflexu alebo elastanu. Gymnastický dres môže mať rukávy ľubovoľnej dĺžky. V dnešnej dobe sú veľmi populárne klasický gymnastický dres s krátkym rukávom, gymnastický dres s 3/4 rukávom a gymnastický dres s dlhým rukávom.  Baletný dres môže byť aj bez rukávov, so širokými alebo úzkymi ramienkami. Predný výstrih býva ľubovoľného tvaru, môže odhaľovať plecia alebo ich môže zahaľovať. Nedekoltované dresy bez výstrihu sa šijú so stojatým golierikom ku krku. Podobne aj veľkosť a tvar výstrihu na chrbte závisí od modelu.

Dres sa oblieka na spodnú bielizeň – na nohavičky alebo niekedy aj na body alebo poddres, ktoré sú obyčajne telovej farby. Pri balete sa pod dres obvykle dávajú špeciálne pančuchy a silonky, alebo tanečné nohavice a gymnastické leginy ktoré sa môžu obliecť aj navrch na dres. Počas tréningov a skúšok alebo v prestávkach medzi nimi sa na dres môže obliecť hocijaký potrebný odev: baletné sukňe a tutu sukničky, legíny, gymnastické šortky,  zohrievacie legíny, tričká, košele, bolerko, teplákové súpravy a ľubovoľný iný odev na zohriatie, ktorý hreje svalstvo.

Gymnastické dresy, ktoré sa používajú pri športových súťažiach, majú prísne predpísaný tvar. Ak je telo odhalené väčšmi, než predpisuje norma, alebo ak spod dresu vyčnieva okraj spodnej bielizne, športovkyňa sa penalizuje a z celkového skóre sa jej strháva určitý počet bodov.

V niektorých jazykoch (angličtina, nemčina) sa gymnastický dres nazýva leotard na počesť francúzskeho akrobata Julesa Léotarda (1838—1870), ktorý vystupoval v podobnom priliehavom kostýme. V 19. storočí sa taký priliehavý odev označoval názvom trikot a používal sa iba v cirkuse. Nosili ho gymnasti, siláci, akrobati. Na trikot sa spravidla obliekali šortky alebo suknička (napríklad ako na obraze Pabla Picassa Dievča na lopte).

V 20. storočí sa dres dostal do baletu, kde ho začali využívať najprv počas skúšok a potom aj počas scénických vystúpení. Lakonický dres bez ozdôb a dekorácií často používal vo svojich inscenáciách choreograf George Balanchine (Štyri temperamenty, 1946; Súperenie, 1957; Symfónia v troch pohyboch, 1972 a i.). Po ňom túto tendenciu prevzali mnohí ďalší choreografi druhej polovice 20. storočia.

Prvá, čo sa objavila na baletnej scéne v kostýme vychádzajúcom z elastického dresu, bola ruská baletka Maja Plisecká v balete, ktorý pre ňu v roku 1973 vytvoril francúzsky choreograf Roland Petit (kostýmy pre balet navrhol Yves Saint Laurent).
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia s nástupom diskotékovej módy a s príchodom aerobiku sa dres spolu s body stal populárnym odevom, v ktorom ženy vychádzali aj von na verejnosť. Nosili ho s opaskom, pančuškami, legínami, šortkami, krátkymi elastickými nohavicami a krátkymi sukňami. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa dresy šili z látok žiarivých neónových farieb a vyznačovali sa tým, že boli na bedrách vysoko vykrojené.

V dvadsiatom storočí bola na gymnastickom drese povolená prakticky jediná "dekorácia", a tou bol štátny znak alebo vlajka štátu, ktorého bol športovec reprezentantom, prípadne znak športového klubu. Spravidla bývali umiestnené na rukáve alebo uprostred hrude. V dvadsiatom prvom storočí športové federácie takých olympijských športov ako športová a moderná gymnastika či synchronizované plávanie povolili ozdobovanie ženských gymnastických dresov. Od tých čias sa na gymnastických dresoch používajú trblietky, kamienky a rôzne aplikácie, všívajú sa sieťkované vložky z látky telovej farby alebo iných odtieňov a pod. V roku 2001 na žiadosť Iriny Vinerovej, trénerky Aliny Kabajevovej, bolo v modernej gymnastike dovolené ku gymnastickému dresu prišívať krátku sukničku z rovnakej elastickej látky.

Overal na modernú gymnastiku a tanec.

Dres spojený s trikotom, ktorý zahaľuje aj nohy, sa volá gymnastický overal (angl. unitard). Prvá gymnastka, ktorá začala vystupovať v takomto elastickom overale, bola ruská športovkyňa Amina Zaripovová v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Na medzinárodných súťažiach sa na koberci po prvý raz v overale objavila ukrajinská gymnastka Kateryna Serebrianska. Overaly (nazývané aj celotrikoty) sú obľúbené aj v krasokorčuľovaní, tancoch, aerobiku.

Odev na tréning je dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou šatníka každého športovca. Musí byť pohodlný a zhotovený z kvalitného materiálu. Moderná gymnastika je efektný a vizuálne príťažlivý druh športu, ktorý diváka očarí technikou, dynamikou, presnosťou vykonávaných cvikov, virtuóznym ovládaním náčinia, ale aj krásou a dômyselnosťou kostýmov. Tieto osobitosti berú do úvahy aj návrhári športového oblečenia pre gymnastky a tanečníkov, preto výsledkom ich práce sú nielen pohodlné, ale aj neuveriteľne pekné úbory a dresy na tréningy a vystúpenia.

Odev na modernú a športovú gymnastiku je dosť rozmanitý. Ako horná časť úboru sa na tréning hodia gymnastické tričká, tričká s dlhým rukávom, topy, tielka a bolerá. Ako dolná časť poslúžia polodlhé nohavice, overaly, šortky, gymnastické choreografické a tanečné legíny. Spoločnosť SOLO DANCE pravidelne obnovuje svoj sortiment a zaraďuje doňho nové rady oblečenia na tanec a modernú gymnastiku, ktoré splnia očakávania aj toho najnáročnejšieho zákazníka.